zo života

Mám 22 rokov a...  neviem, neviem, čo bude zajtra ani o týždeň či o rok. Neviem či budem milionárkou alebo predavačkou v Lidli. Moje chabé plány sa týkajú pár vecí, ktoré sa snažím zakaždým stihnúť i keď nie vždy nakoniec vyjdú podľa predstáv. Neviem,čo bude. Neviem presne,čo chcem robiť, čo budem robiť, čo zo mňa bude keď doštudujem, s kým budem či kde budem. Viem len,že sa chcem sústrediť na to dôležité, naozaj dôležité a nechcem prísť ani o kúsok. Niekedy síce ani presne neviem, čo je dôležité, ale minimálne žijem pre moment, pre prítomnosť. Nemám nič nalinkované ani predpripravené. Tu a teraz, to je moja chvíľa. Jediné, čo má zaujíma. Preto som tu. Neviem aký zmysel majú tieto moje "spovede" a či sa z nich raz niečo vyvinie. Viem však, že občas proste neviem, že dokážem zvládnuť čokoľvek a byť šikovná, inokedy počaptať na čo sa len pozriem, dokonca mi aj občas dôjdu slová či dych. Celé je to o viem či neviem, ale nakoniec to ani nie je tak podstatné, pretože sa v záv