zo života

Základom je (ne)trafiť sa Veľa z nás verí v pravú lásku - ak nie všetci - či už tajne v hĺbke duše alebo úplne otvorene a bez skrývania. Svet a ľudia v ňom nám však často zoberú ilúzie. Sme nútení zložiť si ružové okuliare a čeliť až príliš krutej realite.    Je to naozaj tak beznádejné? Hľadáme toho pravého/pravú každú chvíľu, každý deň, niekedy dokonca aj hľadať prestaneme. Stratíme nádej aj vieru v to,že sa nám to raz podarí. Bežne sa nám do života pripletú aj mnohí "ľaví" a tí praví ostávajú kdesi stratení a zatiaľ nenájdení. Potom skončíme so zbierkou nepodarených vzťahov a po rozmýšľaní,čo sa pokazilo, čo je na nás zlé a spamätávaní sa, nám neostáva nič iné ako pokračovať ďalej. Či už pokračovať v hľadaní alebo len čakať na zázrak, to je na slobodnom výbere každého jedinca. Môžete to aj striedať, je to len na vás a možno ste na to už prišli, no základom je naozaj trafiť sa. Trafiť toho pravého. Je to oveľa náročnejšie ako pexeso či míny, dokonca aj Loto

   Recept na život. Nebolo by geniálne mať recept na život? Spoľahlivý, účinný, chutný. Pripraviť si tortovú formu a všetky ingrediencie. Tak napríklad 1kg zdravia, 1/2 kg šťastia, 300 ml lásky, 25 dkg úspechov, 30 dkg talentu, 200g rozumu, 50 dkg krásy, štipku smoly a pod. Všetko pomiešame a necháme upiecť. Po uplynutí času vyberieme a podávame! Dokonalé, však?

Prvý tón obľúbenej skladby a všetko je zrazu krajšie. Mám rada naozaj veľa piesní, určite to poznáte. Veď kto má len jednu a nič viac? Dokážem počúvať svoje obľúbené piesne stále dokola ako aj stále jesť to isté jedlo,ktoré mám rada. Nikdy sa však neprepočúvam ani neprejem a hoci je ich viac, je proste len jedna,ktorá niečím presahuje ostatné. Nie som si istá čím,ale viem,že je to určite ona, cítim to. Síce sú chvíle kedy akoby som na ňu pozabudla a zdá sa,že je v ústraní, ale nakoniec ma k nej vždy čosi pritiahne späť. Je jednoducho špeciálna. Nie je dokonalá, nič nie je dokonalé, ale má k tomu veľmi blízko a pre mňa v istom zmysle bude dokonalou navždy. Stačilo ju počuť raz a odvtedy ju musím počúvať stále. V skoro pravidelných dávkach. Rozveselí, rozcíti, ukľudní, nabije tou správnou energiou. Vždy má v rukáve pár nových trikov. Zvyknem sa v hlave pýtať: "Ako je to možné? Aj po toľkých razoch?", zisťujem,že je a viem,že aj bude. Niekedy neviem presne povedať,čo sa mi na ne

Poznáte tie chvíle kedy sa vo vás niečo zlomilo? Mohli ste to až počuť. Chvíle keď ste sami. Keď cítite akoby vás niekto nechal samotných na ceste v tme. Neviete kam ísť. Kedy a či vôbec vykročiť. Je vo vás toľko nepokoja. Samé otázky bez odpovedí, nejasné myšlienky a prázdno. To tiché prázdno,ktoré akoby bolo odrazu všade naokolo. Ticho až takmer hlučné. Všetko proste na čas zastalo. Veci sa zmenili. Ste mimo zvyšok sveta. Z dobre známeho okolia sa stalo bludisko. Strach a obavy vás držia späť. Ten chladný pocit vo vás stále sídli. Nakoniec si však uvedomíte,že to nie sú konce, ktoré i keď sú bolestivé nie sú tým čoho sa bojíte. Sú to práve tie nádejné začiatky sľubujúce úspech, pretože vás nikdy dopredu neupozornia,že uspieť nemusíte. Lákajú,ale zároveň to s nimi začína celé odznova. Na začiatkoch a koncoch je však dobré to,že z vás vedia vytlačiť na povrch to najlepšie,čo vo vás je, aby ste na to nezabudli. Hoci je všetko zakryté závojom zármutku a beznádeje, stále je kdesi hlboko