Prvý tón obľúbenej skladby a všetko je zrazu krajšie. Mám rada naozaj veľa piesní, určite to poznáte. Veď kto má len jednu a nič viac? Dokážem počúvať svoje obľúbené piesne stále dokola ako aj stále jesť to isté jedlo,ktoré mám rada. Nikdy sa však neprepočúvam ani neprejem a hoci je ich viac, je proste len jedna,ktorá niečím presahuje ostatné. Nie som si istá čím,ale viem,že je to určite ona, cítim to. Síce sú chvíle kedy akoby som na ňu pozabudla a zdá sa,že je v ústraní, ale nakoniec ma k nej vždy čosi pritiahne späť. Je jednoducho špeciálna. Nie je dokonalá, nič nie je dokonalé, ale má k tomu veľmi blízko a pre mňa v istom zmysle bude dokonalou navždy. Stačilo ju počuť raz a odvtedy ju musím počúvať stále. V skoro pravidelných dávkach. Rozveselí, rozcíti, ukľudní, nabije tou správnou energiou. Vždy má v rukáve pár nových trikov. Zvyknem sa v hlave pýtať: "Ako je to možné? Aj po toľkých razoch?", zisťujem,že je a viem,že aj bude. Niekedy neviem presne povedať,čo sa mi na nej tak páči a prečo práve ona, ale prosto to viem.
Mám pocit,že stále presne neviem,čo je to láska, ako presne vyzerá a ako presne funguje. Viem len,že je všade. Objaví sa v každej drobnosti a chce nám vysvetliť aký má princíp. Často ju nechápeme, myslíme si,že to vieme lepšie aj bez jej rady. Neviem ju vysvetliť,ale pri tejto skladbe mávam pocit, že ak má čokoľvek opísať lásku v jej pravom zmysle, je to táto pieseň. Je to ten pocit,ktorý pri nej mám vždy keď ju počujem, to,že ju chcem stále počúvať a nikdy nemám dosť. Viem,že to bude večne ona, nech to znie akokoľvek neuveriteľne.Vždy budú aj iné a krajšie,ale táto je len jedna jediná a navždy rovnako úžasná. Nemôžem ju prestať počúvať i keď by som mala pocit,že ma už tak nenadchýna, stále ma čímsi drží vo svojej moci. Nenalieha, nevnucuje sa, nesnaží sa nasilu prebiť ostatné, len je celý čas tu a vždy po ruke. Neponúka sa ako jediná voľba,ale je jednou z možností. Nedáva ultimátum a necháva to na mojom slobodnom výbere. Čaká, nenáhli sa a verí. Najúžasnejšie je,že aj keby nerobila toto všetko i tak si ju nakoniec vyberiem, za každých okoloností. Inšpiruje ma a predsa nikdy nezapadne prachom stereotypu. Akoby bola stále iná a pri tom tá istá. Môže mať hocijakú vonkajšiu podobu,ale jej vnútro je nezmenené.
Sťažka si spomínam na prvý raz,čo som ju počula. Matne si viem predstaviť kedy to bolo,ale ako je známe obraz spomienky,ktorý si v hlave vybavíme je stále menej a menej reálny. Je odkazom na predošlé rozpamätanie sa. V konečnom dôsledku však nie je až tak dôležité ako som k nej prišla a kedy to bolo. Jednoducho sme sa stretli a odvtedy sme ostali v spojení.
Od prvého počutia sa toho okolo nás zmenilo dosť. Dni stále ubiehajú,ale zároveň v isté momenty akoby čas zastal a potom existuje len tá jediná chvíľa.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu