Sme obklopení samými statusmi, príspevkami, príbehmi, udalosťami.... Všade sú samé popisky, hashtagy. Sociálne siete nás úplne pohltili. Áno, legendy vravia, že ešte jestvuje pár jedincov žijúcich v bubline, kam neprenikne žiadny Facebook, Instagram či Twitter. Niektorých možno nepozná ani samotný Google. Je však ťažké byť v obraze a nebyť online. Chronicky známa otázka "Byť či nebyť?" nám v hlave nerezonuje dlho. Keby žil Hamlet dnes, tiež by nad tým zrejme dlho neuvažoval. Nevieme si pomôcť, ale potrebujeme nové informácie a chceme byť "in". Noviny a televízor už nestačia, potrebujeme aj názor internetu. Jasné, veľakrát hráme formu a snažíme sa žiť nezávislý život bez počtu kliknutí "Páči sa mi to" a komentárov, ale úprimne, koľko ste najdlhšie vydržali bez kontroly svojho účtu? Príliš dlho asi nie, však? Netrápte sa, nie je to nič zlé, viacmenej. Keď aj je, aspoň v tom nie ste sami. Je naozaj ťažké predstaviť si ako to fungovalo predtým. Pri kratšom zamyslení prídeme k záveru, že to skutočne nie je životu nevyhnutná vec, ale vieme si bez toho predstaviť náš život?
Všetko okolo nás hodnotíme a zdieľame, jasné, to je v poriadku. Zvláštne je,že už na to,ale máme aj vlastný jazyk. Príspevky, ktoré sa objavia na internete už nezahŕňajú len obyčajné slová. Pridali sa k nim takzvané "hashtagy", ktoré sú fajn, v skratke jednoducho vystihnú to,čo máme na mysli a čo sme chceli k našej fotke dodať. Často nad nimi už ani nerozmýšľame a pridávame ich skoro automaticky. Chytľavá vecička a pri tom len obyčajná mriežka.

 Viete si však predstaviť, že by sme ich používali aj pri bežnom rozhovore naživo? Napr. "Ahoj, čo máš na pláne dnes poobede? #mámvoľno#nudímsa #nechcešísťnapizzu?" alebo "Och, akurát mi odišiel autobus... #somnahnevaná #tonie #prečoja? #nestíham" či "Urobila som ti koláčiky. #domáce #akoodbabky #raw #bio". Celkom čudné však? #vôbec. 

Zamysleli ste sa však aj nad tým aké hashtagy by ste použili pri opise vášho života prípadne vás samotných?