zo života

Len človek. Som len človek. Niekedy máme pocit, že byť len človekom je málo. Občas sa aj my sami považujeme za čosi bezcenné, bezvýznamné a slabé. Sme však ľudia a možno nemáme bežne nadprirodzené schopnosti a nedokážeme všetko,ale i tak sme skutočne silné bytosti. To,že sme ľudia nie je slabosť, je to naša silná stránka, výhoda. Nič na tom,čo sme nezmeníme a mali by sme si vážiť,ze sme ľudské bytosti. Dostatočne krásne, silné, odvážne, výnimočné. V jednoduchosti je krása, tak by sme ju mali vidieť aj v sebe. Som hrdá na to,že môžem byť človekom. Je v tom oveľa viac ako sa na prvý pohľad zdá.

"Smrť je pre mňa motivácia. Nechcem žiť naveky. Chcem stihnúť všetko,čo som si naplánovala a neposúvať to na ďalší deň. Spraviť niečo bláznivé aj keby som mala umrieť. Žiť pre dnešok."  Ja beriem smrť ako motiváciu. Motiváciu. Správne. Pretože... hovorím si "Nechcem žiť naveky. Žiť večne." To môže byť aj trest. Keby vás niekto preklial a žili by ste večne spočiatku by to možno znelo skvele,ale potom by to už tak skvelé nebolo. Iste mali by ste dosť času. Dosť času na všetko. To nás láka. Bojíme sa smrti, bojíme sa,že nestihneme všetko,čo sme chceli. Máme mylnú idealizovanú predstavu o tom ako by sme využili všetok čas večnosti a ničím sa netrápili. Neboli by sme na tom však rovnako. Mali by sme nespočetné množstvo času a nemuseli by sme sa ponáhľať. Nespomalili by sme však ešte viac alebo nezastali? Všetko by malo čas a mohli by sme to posunúť na neskôr. Nakoniec by sme sa toho možno ani nedočkali pretože je aj toľko ďalších vecí. Pôvodné plány môžu trochu zapad