Len človek. Som len človek. Niekedy máme pocit, že byť len človekom je málo. Občas sa aj my sami považujeme za čosi bezcenné, bezvýznamné a slabé. Sme však ľudia a možno nemáme bežne nadprirodzené schopnosti a nedokážeme všetko,ale i tak sme skutočne silné bytosti. To,že sme ľudia nie je slabosť, je to naša silná stránka, výhoda. Nič na tom,čo sme nezmeníme a mali by sme si vážiť,ze sme ľudské bytosti. Dostatočne krásne, silné, odvážne, výnimočné. V jednoduchosti je krása, tak by sme ju mali vidieť aj v sebe. Som hrdá na to,že môžem byť človekom. Je v tom oveľa viac ako sa na prvý pohľad zdá.
Mám sa rada. Mám rada každý kúsok. Každú nedokonalosť. Vlastne, čo je to dokonalosť? Stále sa o ňu snažím a pri tom ani neviem, čo to presne je. Stále sa snažím zlepšovať po každej stránke, ale už to nerobím pre iných, ale pre seba. Ostatným nikdy nemusíte vyhovieť, akokoľvek sa snažíte. My ľudia máme zázračnú schopnosť zakaždým si niečo nájsť. Hneď vieme povedať, čo sa nám nepáči, ale keď ide o to povedať niečo, čo sa nám páči, nenachádzame slová. Ja už som prišla na recept ako byť dokonalou, musím byť najprv spokojná so sebou, aby som mohla byť spokojná s inými a to už som. Jasné, ostatok času len pochybujem a nevidím to pekné, ale to k tomu tak nejak tiež patrí. Podstatné sú tie chvíle kedy si uvedomím to dôležité. Dôležité tiež je neprestať vidieť svoju vlastnú krásu. To skutočne dobré je v nás aj keď to často krát navonok nevidieť. Nemôžeme mať naozaj radi druhých keď nemáme radi seba.
Komentáre
Zverejnenie komentára