"Smrť je pre mňa motivácia. Nechcem žiť naveky. Chcem stihnúť všetko,čo som si naplánovala a neposúvať to na ďalší deň. Spraviť niečo bláznivé aj keby som mala umrieť. Žiť pre dnešok." 

Ja beriem smrť ako motiváciu. Motiváciu. Správne. Pretože... hovorím si "Nechcem žiť naveky. Žiť večne." To môže byť aj trest. Keby vás niekto preklial a žili by ste večne spočiatku by to možno znelo skvele,ale potom by to už tak skvelé nebolo. Iste mali by ste dosť času. Dosť času na všetko. To nás láka. Bojíme sa smrti, bojíme sa,že nestihneme všetko,čo sme chceli. Máme mylnú idealizovanú predstavu o tom ako by sme využili všetok čas večnosti a ničím sa netrápili. Neboli by sme na tom však rovnako. Mali by sme nespočetné množstvo času a nemuseli by sme sa ponáhľať. Nespomalili by sme však ešte viac alebo nezastali? Všetko by malo čas a mohli by sme to posunúť na neskôr. Nakoniec by sme sa toho možno ani nedočkali pretože je aj toľko ďalších vecí. Pôvodné plány môžu trochu zapadnúť prachom, veď máme čas. Začiatok je vždy ideálny a nesmrteľný večný život je ideál ideálov. Bavilo by nás však sledovať ako naša rodina, priatelia, známi postupne zomierajú a my sme čím ďalej tým viac osamelejší? Zem je obrovská, je tu niekoľko miliárd ľudí, veľa kontinentov. Stačí to však? Byť odsúdený na osamotený večný život nie je výhra, je to trest. To môže dušu aj zničiť. Naša duša je nesmrteľná, ale nie nezraniteľná. Tým,že sa vyhneme smrti ešte nie sme nezraniteľnými . Nebol by to raj ani peklo, dokonca ani život. Nebol by to náš život. Klam dokonalosti. Vplýva na nás viac ako si myslíme. Vôbec ale nie je dokonalý.  Máme vymedzený čas. Je ho dostatok a je len náš. Nevieme kedy uplynie,ale máme istú motiváciu, ktorá nesklame. Neodkladajme veci na potom, urobme si správne priority, rozhodujme sa srdcom, nebojme sa riskovať aj keby sme mali umrieť a žime dneškom. Žime teraz.