Mám 22 rokov a... 

neviem, neviem, čo bude zajtra ani o týždeň či o rok. Neviem či budem milionárkou alebo predavačkou v Lidli. Moje chabé plány sa týkajú pár vecí, ktoré sa snažím zakaždým stihnúť i keď nie vždy nakoniec vyjdú podľa predstáv. Neviem,čo bude. Neviem presne,čo chcem robiť, čo budem robiť, čo zo mňa bude keď doštudujem, s kým budem či kde budem. Viem len,že sa chcem sústrediť na to dôležité, naozaj dôležité a nechcem prísť ani o kúsok. Niekedy síce ani presne neviem, čo je dôležité, ale minimálne žijem pre moment, pre prítomnosť. Nemám nič nalinkované ani predpripravené. Tu a teraz, to je moja chvíľa. Jediné, čo má zaujíma. Preto som tu. Neviem aký zmysel majú tieto moje "spovede" a či sa z nich raz niečo vyvinie. Viem však, že občas proste neviem, že dokážem zvládnuť čokoľvek a byť šikovná, inokedy počaptať na čo sa len pozriem, dokonca mi aj občas dôjdu slová či dych. Celé je to o viem či neviem, ale nakoniec to ani nie je tak podstatné, pretože sa v závere aj tak dozviem ako to bude a ostatní tiež a keď nie, tak ich to najskôr nemusí trápiť. 
Vlastne chcem len byť šťastná. Neviem ako to dosiahnem, no hlavné je, že viem, čo chcem.

Tak, ja neviem, buďte šťastní, ako základ je to minimálne fajn, alebo.... ale však vy už viete.;)

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

         Som rada, že ovládam angličtinu a môžem sa začítať, započúvať do vecí a pochopiť ich myšlienku. Precítiť autorove pocity skrze slová, ktoré ani po najlepšom preklade nebudú znieť rovnako. Rozprávať príbeh, či už cez text piesne, básne, nie je jednoduché, ale veľmi osobné a citeľné ak človek počúva, číta, cíti. Všetky slová sa razom spoja do jedného či dvoch a zrazu chápeme, čo nám je ukazované.  Je rovnako úžasné rozumieť aj ďalším jazykom, ktoré možno nemajú taký dosah ako angličtina alebo iné svetové jazyky, no v ich originálnom znení skrývajú čosi magické. Autenticita textu podaného v materinskom jazyku je nezameniteľná a ľahko sa stratí ak sa ju snažíme pretransformovať. Žiadny jazyk nie je stratou času. Nezaslúži si opovrhlivé pohľady, znechutenie či ľahostajnosť. Každý jeden je výnimočný a dokáže rozpovedať rovnako silný príbeh. S každým nemôžeme dosiahnuť to isté a zdanlivo najlepšie, ale ide vôbec o to? Úspech sa môže dostaviť tak či tak. Zakaždým samozrejme s našou
Čítať ďalej
Nie som si istá či je to len klamlivé zdanie alebo skutočnosť, keď sa však rozhliadnem okolo seba vidím ako sme zaneprázdnení neustálym zlepšovaním svojich zovňajškov. Nie je na tom nič zlé. Kto kedy nechcel vyzerať dobre a zaujať? Horšie je ak nás to pohltí viac ako by bolo potrebné.  Prečo sa tak snažíme byť dokonalí navonok a svoje vnútro nechávame len tak? Zakrývame tým niečo? Nepríde nám azda dostatočne dôležité starať sa o krásu ducha rovnako ako o krásu tela? Nie sme len naše telo. Je to len akýsi zapožičaný dočasný obal. Vyjadruje naše pocity, vkus, záľuby, ale to kým naozaj sme spočíva hlbšie v nás.   Občas mávam pocit, že už je naozaj zriedkavé nájsť človeka rovnako krásneho navonok i vo vnútri. Nemal by to byť azda náš cieľ? Všetko pozlátko časom opadne a nič nie je večné ani my.  Naša celoživotná snaha o vonkajšiu dokonalosť môže nakoniec vyjsť nazmar ak naša duša bude hniť. Je však ťažké ubrániť sa nátlaku moderného sveta, ktorý nám vtĺka do hláv svoju filozofiu.
Čítať ďalej
                       Keď sa realita trhá... Poznáte to keď sa realita okolo vás rozpadá? Vaša realita. Všetko skutočné, čo je okolo vás a dáva zmysel. Zrazu sa ten zmysel bez stopy stratí. Prichádza na rad domino efekt. Potom sa ocitnete v prostredí zvyškov toho čomu ste verili, v čo ste dúfali a v čom ste žili. Všetko je preč. Vynárajú sa nové a nové otázky, odpovede však neexistujú, ostali len otázky. Potrebujete vysvetlenie. Ani sami však neviete ako k nemu prísť. Začnete hľadať, neprestávate. Veci sú ako zaliate v skle, v tejto hádanke ste len bezvýznamný hmyz príliš nepatrný na to, aby to pochopil. Ocitáte sa v dvanástkovej sústave, kde sa dvanásť píše desať a nechápete prečo. Dáva ešte vôbec niečo zmysel? Nemôžete kľudne sedieť ani späť. Sladkú nevedomosť vystriedala nutkavá túžba po vedomosti. Nové teórie sú ako balzam na rany, avšak len s dočasným účinkom. Pôsobia ako droga, zakaždým potrebujete novú dávku a nikdy nemáte dosť. Na chvíľu vás zaplavia priaznivé pocity, po odz
Čítať ďalej