zo života

Začalo to, myslím, úplne klasicky. Prvé roky nemám brilantne zdokumentované, mám celkom medzery v záznamoch, je to dosť zahmlené obdobie, ale môžeme predpokladať, že sa teda nič tak prevratné nestalo. Ďalšie obdobie tiež nie je najjasnejšie, ale v škôlke mal predsa isto každý nejakého obľúbenca alebo viacerých, zato však aj "nekamarátov". Keď sa posunieme ďalej, tak zistíme, že to opäť nebolo až tak búrlivé obdobie. I keď áno, každý rok bol zaujímavý. Bolo to čosi nové. Každý deň plný ľudí, detí, školy, rodičov... Na romantickú komédiu to nebude, ale niekedy by som sa tam vrátila. Oproti týmto časom to bolo tak skvelé, bezstarostné obdobie. Neskôr boli napínavé akurát tak prázdniny. Žiadne novinky, ale napríklad som dostala informáciu, že si ma chce niekto vziať za ženu, v takom veku celkom úspech. Neviem prečo je to teraz ťažšie. Nevadí, späť k téme. Jasné, že som sa potešila. Tieto skvelé vzťahy však už neostali tak pevnými či plnými prísľubov do budúcnosti. Jeden človek

         Som rada, že ovládam angličtinu a môžem sa začítať, započúvať do vecí a pochopiť ich myšlienku. Precítiť autorove pocity skrze slová, ktoré ani po najlepšom preklade nebudú znieť rovnako. Rozprávať príbeh, či už cez text piesne, básne, nie je jednoduché, ale veľmi osobné a citeľné ak človek počúva, číta, cíti. Všetky slová sa razom spoja do jedného či dvoch a zrazu chápeme, čo nám je ukazované.  Je rovnako úžasné rozumieť aj ďalším jazykom, ktoré možno nemajú taký dosah ako angličtina alebo iné svetové jazyky, no v ich originálnom znení skrývajú čosi magické. Autenticita textu podaného v materinskom jazyku je nezameniteľná a ľahko sa stratí ak sa ju snažíme pretransformovať. Žiadny jazyk nie je stratou času. Nezaslúži si opovrhlivé pohľady, znechutenie či ľahostajnosť. Každý jeden je výnimočný a dokáže rozpovedať rovnako silný príbeh. S každým nemôžeme dosiahnuť to isté a zdanlivo najlepšie, ale ide vôbec o to? Úspech sa môže dostaviť tak či tak. Zakaždým samozrejme s našou

Nežná (Zamatová) revolúcia 30 rokov od Nežnej revolúcie Uplynulo už toľko rokov od tak nechválne slávnej udalosti. Výnimočný deň, dva - tri, ktorý zmenil všetko..skoro. Žijeme v inej dobe. Stále. Mení sa to, hoc i nepatrne, každý deň, rok. Nevieme si predstaviť aké to bolo keď sme nezažili všetko. Môžeme a aj si vytvárame vlastné, či už viac alebo menej falošné predstavy o vtedajšej realite, ktorá sa nás jemne dotýka stále. Môžeme byť radi, že sme nezažili to, čo iní v ťažkých časoch. Tiež však zažívame naše súčasné problémy. Keby sme zažili rany z histórie, dívali by sme sa na veci inak. Teraz zažívame ich sprostredkovanie prostredníctvom rodiny, známych, médií. Je na nás aký postoj a či vôbec, zaujmeme a aký názor si vytvoríme. Musíme sa však snažiť, aby to už nikdy nebolo horšie. Veci, ktoré sú samozrejmosťou, tak nemusia zostať naveky, niekedy ňou už neboli. Snažme sa nevracať v čase dozadu, opakovať, čo bolo. Nepotrebujeme nutne ďalšiu veľkú revolúciu, aby sa niečo zm

Krtko, strom, zajac... Dej zasadený do súčasného Berlína v krátkej novele nás stretne na zastávke metra. Nasadneme na U8 a cestou nás prevedie číslami v rozpočte, spomienkami na detstvo či nevšednými zážitkami postáv. Naservíruje nám excentrického chlapíka s červeným cylindrom – Oleho, mierne zmätenú, mladú študentku, zároveň rozprávačku, s prezývkou “Princezná” a jemne naivnú Annabelle - nášho zajaca. Úlohy, ktoré na seba zobrali v detskom divadle tiež vystihujú ich charaktery. Náš Ole je krtko, mimo to niekedy označovaný aj za kúzelníka alebo kočiša, zatiaľ čo rozprávačka zázračný strom, neskôr už len obyčajný strom, však rozprávajúce zvieratká stačia. Postupne môžeme sledovať vývin tohto netypického trojuholníka, kde neprebieha výrazný súboj o jedného muža, ale mierové dohody. Priateľské rozhovory v kuchyni poprepletané kuchárskymi pokynmi voňajú reálnom. Zápletka pôsobí celkom umiernene a jazda príbehom sa rúti ďalej. Naše postavy zosobňujú úplne odlišné povahy a zrejme by

Sto odtieňov šialenstva Prvá smrť v rodine, ako debutová zbierka autorky, sa čitateľa dotkne už len názvom, následne zaujme obsahom a má ho v hrsti. Príznačný titul i rozdelenie diela na jednotlivé kratšie úseky, k pozitívnemu výrazu knihy len prospieva. Jednotlivé poviedky sú striedavo kratšieho alebo dlhšieho obsahu. Rozoberajú poklesky jedincov v rozličných životných situáciách. Popisujú vzťahy rôzneho druhu, psychické poruchy či fóbie. Príbehy sú jemne prehnané, ale zároveň blízke realite. Nastavujú zrkadlo spoločnosti a tlačia na povrch otázky: Čo je to normálnosť? Kto je vlastne normálny?  Zdanlivo dokonalé ladenie poviedok sa stane zaujímavým akonáhle sa začne lámať a nakoniec sa zlomí. Dejová línia trochu pripomína potopenie Titanicu, kedy sa typická až jemne idylická plavba zmení na katastrofu. Ako napríklad v poviedke Apuka, kde najskôr vnímame kľudnú atmosféru leta a takmer ideálnu predstavu strávenia prázdnin v peknom prostredí s otcom, avšak o pár slov neskôr sa t

                       Keď sa realita trhá... Poznáte to keď sa realita okolo vás rozpadá? Vaša realita. Všetko skutočné, čo je okolo vás a dáva zmysel. Zrazu sa ten zmysel bez stopy stratí. Prichádza na rad domino efekt. Potom sa ocitnete v prostredí zvyškov toho čomu ste verili, v čo ste dúfali a v čom ste žili. Všetko je preč. Vynárajú sa nové a nové otázky, odpovede však neexistujú, ostali len otázky. Potrebujete vysvetlenie. Ani sami však neviete ako k nemu prísť. Začnete hľadať, neprestávate. Veci sú ako zaliate v skle, v tejto hádanke ste len bezvýznamný hmyz príliš nepatrný na to, aby to pochopil. Ocitáte sa v dvanástkovej sústave, kde sa dvanásť píše desať a nechápete prečo. Dáva ešte vôbec niečo zmysel? Nemôžete kľudne sedieť ani späť. Sladkú nevedomosť vystriedala nutkavá túžba po vedomosti. Nové teórie sú ako balzam na rany, avšak len s dočasným účinkom. Pôsobia ako droga, zakaždým potrebujete novú dávku a nikdy nemáte dosť. Na chvíľu vás zaplavia priaznivé pocity, po odz