Krtko, strom, zajac...

Dej zasadený do súčasného Berlína v krátkej novele nás stretne na zastávke metra. Nasadneme na U8 a cestou nás prevedie číslami v rozpočte, spomienkami na detstvo či nevšednými zážitkami postáv. Naservíruje nám excentrického chlapíka s červeným cylindrom – Oleho, mierne zmätenú, mladú študentku, zároveň rozprávačku, s prezývkou “Princezná” a jemne naivnú Annabelle - nášho zajaca. Úlohy, ktoré na seba zobrali v detskom divadle tiež vystihujú ich charaktery. Náš Ole je krtko, mimo to niekedy označovaný aj za kúzelníka alebo kočiša, zatiaľ čo rozprávačka zázračný strom, neskôr už len obyčajný strom, však rozprávajúce zvieratká stačia.

Postupne môžeme sledovať vývin tohto netypického trojuholníka, kde neprebieha výrazný súboj o jedného muža, ale mierové dohody. Priateľské rozhovory v kuchyni poprepletané kuchárskymi pokynmi voňajú reálnom. Zápletka pôsobí celkom umiernene a jazda príbehom sa rúti ďalej. Naše postavy zosobňujú úplne odlišné povahy a zrejme by sa nikdy nestretli keby... Berlín a jeho súčasná kozmopolitná rôznorodosť v pozadí, ktorá sa tlačí do popredia, nám bude celý čas prezentovať svoje pestrofarebné vnútro. Príbeh rozdelený na štyri časti s nápaditými názvami sa pred nami bude rozvíjať ako koberec, avšak nám neodhalí všetko.

Okrem troch hlavných hviezd stretneme Miru – Oleho spolubývajúcu s mačkami, Leva - extravagantného “kamaráta” aj Oksanu z ruštiny. Dlho môžeme mať pocit, že sa všetko točí len okolo jednej postavy, ktorá by si to snáď aj želala. Pravdou však je, že ani navonok silno extrovertný človek nemusí byť taký, ako by sme očakávali. Egocentrický Ole má aj svoju introvertnú stránku a v závere to nie je len o ňom, ale točíme sa vo víre problémov našej rozprávačky. Rozpráva nám svoje nevyriešiteľné životné otázky, ukazuje ľudí okolo seba, vťahuje nás do svojho myslenia a ponúka svoj pohľad na vec. Váha, rozmýšľa, bojí sa, nevie si dať rady. Odchodom z predošlého vzťahu navodzuje dojem, že v tom začína mať jasno, no tak jednoduché to nie je. Častejším stretávaním sa s Olem a postupným chradnutím, začína cítiť akoby jej škodil a my tiež. Hraničné situácie v mestskej doprave, v opustenom areáli či práci skončia až pobytom v nemocnici. Predtým však zažije “konkurz” na nového nájomníka Mirinej izby či búrlivú návštevu múzea, kde sa najviac prejaví Oleho pohľad na život a na smrť. Stretnú sa tam ich rozličné názory, z ktorých ani jeden nedokáže definitívne prebiť ten druhý. Zažívame aj nočný Berlín s bohatou mozaikou barov a netradičných postavičiek, párty v opustenej plavárni so zvieracími maskami, miestami pôsobiacu ako halucinácia s ťažkým prebudením sa do bežného dňa.

Následne všetko, zdanlivo pokojne, pokračuje ďalej, ale zrazu Princezná nezvládne deň v práci a preberá sa v nemocničnej izbe. Posledné, čo zažila bol rozhovor s Oksanou. Ole ju zúfalo hľadá a čaká na ňu, nedokáže ju však nájsť. Presťahuje sa k nej do izby a medzitým sa snaží správať ako Ona. Je milší k deťom, hoci to pre neho nie je ľahké, snaží sa. Robí to pre ňu. Čoskoro na to rozprávačka zmätene uteká z nemocnice, stretáva Miru a po krátkom blúdení sa s doznievajúcou dezorientáciou vracia do izby, kde nájde Oleho, ktorý jej vysvetlí, že čakal len na ňu. Žiadna iná jej miesto nezaujme i keď sa medzičasom zaplietol s jej kolegyňou. Nič to neznamenalo, stále verí, že s ním zostane. Pozitívny moment ich vzťahu je tak trochu otvoreným koncom príbehu, kedy môžeme veriť v ničím nerušený vývoj vecí alebo opätovné komplikácie. Annabelle ostáva záhadou, nedozvieme sa ako presne zapadá do ich životov. Nepokúša sa získať jedného z nich len pre seba, akosi k nim však patrí, čo oni cítia tiež.