Každý niečo hľadá. Niekto hľadá lásku, niekto šťastie, niekto peniaze, iný samého seba. Všetko,čo hľadáme je neustále okolo nás. V potoku pri našom dome, v okne bytu cez ulicu, v našej rodine, práci. To, čo potrebujeme máme často na dosah ruky. Občas je to tak blízko nás až si to nevšimneme a myslíme si,že nič také jednoducho neexistuje a nikdy nás to nestretne. Opak je vsšak pravdou. Niekedy ale obyčajný pohľad na veci a krok vpred nestačí. Je skutočne dôležité pozerať sa na svet aj srdcom, akokoľvek pošetilo to znie. Nezahadzujte predčasne ružové okuliare, doprajte si svet vidieť v krajších farbách. Nemusí byť každý deň zahalený šerom neutrálnosti.
Poznáte tie chvíle kedy sa vo vás niečo zlomilo? Mohli ste to až počuť. Chvíle keď ste sami. Keď cítite akoby vás niekto nechal samotných na ceste v tme. Neviete kam ísť. Kedy a či vôbec vykročiť. Je vo vás toľko nepokoja. Samé otázky bez odpovedí, nejasné myšlienky a prázdno. To tiché prázdno,ktoré akoby bolo odrazu všade naokolo. Ticho až takmer hlučné. Všetko proste na čas zastalo. Veci sa zmenili. Ste mimo zvyšok sveta. Z dobre známeho okolia sa stalo bludisko. Strach a obavy vás držia späť. Ten chladný pocit vo vás stále sídli. Nakoniec si však uvedomíte,že to nie sú konce, ktoré i keď sú bolestivé nie sú tým čoho sa bojíte. Sú to práve tie nádejné začiatky sľubujúce úspech, pretože vás nikdy dopredu neupozornia,že uspieť nemusíte. Lákajú,ale zároveň to s nimi začína celé odznova. Na začiatkoch a koncoch je však dobré to,že z vás vedia vytlačiť na povrch to najlepšie,čo vo vás je, aby ste na to nezabudli. Hoci je všetko zakryté závojom zármutku a beznádeje, stále je kdesi hlboko
Komentáre
Zverejnenie komentára