Stále mám na sebe ružové okuliare. Vždy som mala. Už mi toľkokrát padli, niekedy som to ani nevnímala a aj tak som ich za každým zdvihla a nasadila si ich znovu. Nevnímam to ako sizyfovskú prácu. Sú pre mňa dôležité. Myslím si,že sú všeobecne dôležité. Nezakrývajú realitu, nelietam pri nich v oblakoch, všetko vnímam úplne rovnako, čisto a jasne. Predsa je však svet s nimi kraší. Všetko je krajšie. Sú mojou súčasťou a neviem si bez nich predstaviť život.
Som rada, že ovládam angličtinu a môžem sa začítať, započúvať do vecí a pochopiť ich myšlienku. Precítiť autorove pocity skrze slová, ktoré ani po najlepšom preklade nebudú znieť rovnako. Rozprávať príbeh, či už cez text piesne, básne, nie je jednoduché, ale veľmi osobné a citeľné ak človek počúva, číta, cíti. Všetky slová sa razom spoja do jedného či dvoch a zrazu chápeme, čo nám je ukazované. Je rovnako úžasné rozumieť aj ďalším jazykom, ktoré možno nemajú taký dosah ako angličtina alebo iné svetové jazyky, no v ich originálnom znení skrývajú čosi magické. Autenticita textu podaného v materinskom jazyku je nezameniteľná a ľahko sa stratí ak sa ju snažíme pretransformovať. Žiadny jazyk nie je stratou času. Nezaslúži si opovrhlivé pohľady, znechutenie či ľahostajnosť. Každý jeden je výnimočný a dokáže rozpovedať rovnako silný príbeh. S každým nemôžeme dosiahnuť to isté a zdanlivo najlepšie, ale ide vôbec o to? Úspech sa môže dostaviť tak či tak. Zakaždým samozrejme s našou
Komentáre
Zverejnenie komentára