zo života

  Dobrá znamení znamenajú dobrú správu Nadčasové dielo dvoch ikonických autorov , ktorých spojenie jednoducho znamená úspech už len keď sa stretnú. Román  s originálnym názvom v celom znení " Good   Omens :  The   Nice  and  Accurate   Prophecies  of Agnes  Nutter ,  Witch , p ôvodn e   publikovaný ešte v roku 1990 ,  s a  okrem niekoľkých ocenení, dočkal aj  množstva prekladov , nevynímajúc slovenský a hlavne český preklad, ktorý je gro tohto textu.    Neslávne známa pokrivená povesť prekladov knižných diel, titul kov  k filmom či seriálom v českej redakcii  sa stále snaží napraviť svoje renomé.  Hoci existujú viaceré podarené exempláre, množstvo ľudí si stále pam ätá “chyby”, ktorých sa prekladatelia vedome či nevedome s o zámerom alebo bez neho dopustili.  Skalným fanúšikom nesmrteľnej série o čarodejníkovi Harry Potterovi, autorky J.K.  Rowlingej ,  ešte a ni  tera...

Začalo to, myslím, úplne klasicky. Prvé roky nemám brilantne zdokumentované, mám celkom medzery v záznamoch, je to dosť zahmlené obdobie, ale môžeme predpokladať, že sa teda nič tak prevratné nestalo. Ďalšie obdobie tiež nie je najjasnejšie, ale v škôlke mal predsa isto každý nejakého obľúbenca alebo viacerých, zato však aj "nekamarátov". Keď sa posunieme ďalej, tak zistíme, že to opäť nebolo až tak búrlivé obdobie. I keď áno, každý rok bol zaujímavý. Bolo to čosi nové. Každý deň plný ľudí, detí, školy, rodičov... Na romantickú komédiu to nebude, ale niekedy by som sa tam vrátila. Oproti týmto časom to bolo tak skvelé, bezstarostné obdobie. Neskôr boli napínavé akurát tak prázdniny. Žiadne novinky, ale napríklad som dostala informáciu, že si ma chce niekto vziať za ženu, v takom veku celkom úspech. Neviem prečo je to teraz ťažšie. Nevadí, späť k téme. Jasné, že som sa potešila. Tieto skvelé vzťahy však už neostali tak pevnými či plnými prísľubov do budúcnosti. Jeden človek...

         Som rada, že ovládam angličtinu a môžem sa začítať, započúvať do vecí a pochopiť ich myšlienku. Precítiť autorove pocity skrze slová, ktoré ani po najlepšom preklade nebudú znieť rovnako. Rozprávať príbeh, či už cez text piesne, básne, nie je jednoduché, ale veľmi osobné a citeľné ak človek počúva, číta, cíti. Všetky slová sa razom spoja do jedného či dvoch a zrazu chápeme, čo nám je ukazované.  Je rovnako úžasné rozumieť aj ďalším jazykom, ktoré možno nemajú taký dosah ako angličtina alebo iné svetové jazyky, no v ich originálnom znení skrývajú čosi magické. Autenticita textu podaného v materinskom jazyku je nezameniteľná a ľahko sa stratí ak sa ju snažíme pretransformovať. Žiadny jazyk nie je stratou času. Nezaslúži si opovrhlivé pohľady, znechutenie či ľahostajnosť. Každý jeden je výnimočný a dokáže rozpovedať rovnako silný príbeh. S každým nemôžeme dosiahnuť to isté a zdanlivo najlepšie, ale ide vôbec o to? Úspech sa môže dostaviť tak či tak....

Nežná (Zamatová) revolúcia 30 rokov od Nežnej revolúcie Uplynulo už toľko rokov od tak nechválne slávnej udalosti. Výnimočný deň, dva - tri, ktorý zmenil všetko..skoro. Žijeme v inej dobe. Stále. Mení sa to, hoc i nepatrne, každý deň, rok. Nevieme si predstaviť aké to bolo keď sme nezažili všetko. Môžeme a aj si vytvárame vlastné, či už viac alebo menej falošné predstavy o vtedajšej realite, ktorá sa nás jemne dotýka stále. Môžeme byť radi, že sme nezažili to, čo iní v ťažkých časoch. Tiež však zažívame naše súčasné problémy. Keby sme zažili rany z histórie, dívali by sme sa na veci inak. Teraz zažívame ich sprostredkovanie prostredníctvom rodiny, známych, médií. Je na nás aký postoj a či vôbec, zaujmeme a aký názor si vytvoríme. Musíme sa však snažiť, aby to už nikdy nebolo horšie. Veci, ktoré sú samozrejmosťou, tak nemusia zostať naveky, niekedy ňou už neboli. Snažme sa nevracať v čase dozadu, opakovať, čo bolo. Nepotrebujeme nutne ďalšiu veľkú revolúciu, aby sa niečo zm...

Krtko, strom, zajac... Dej zasadený do súčasného Berlína v krátkej novele nás stretne na zastávke metra. Nasadneme na U8 a cestou nás prevedie číslami v rozpočte, spomienkami na detstvo či nevšednými zážitkami postáv. Naservíruje nám excentrického chlapíka s červeným cylindrom – Oleho, mierne zmätenú, mladú študentku, zároveň rozprávačku, s prezývkou “Princezná” a jemne naivnú Annabelle - nášho zajaca. Úlohy, ktoré na seba zobrali v detskom divadle tiež vystihujú ich charaktery. Náš Ole je krtko, mimo to niekedy označovaný aj za kúzelníka alebo kočiša, zatiaľ čo rozprávačka zázračný strom, neskôr už len obyčajný strom, však rozprávajúce zvieratká stačia. Postupne môžeme sledovať vývin tohto netypického trojuholníka, kde neprebieha výrazný súboj o jedného muža, ale mierové dohody. Priateľské rozhovory v kuchyni poprepletané kuchárskymi pokynmi voňajú reálnom. Zápletka pôsobí celkom umiernene a jazda príbehom sa rúti ďalej. Naše postavy zosobňujú úplne odlišné povahy a zrejme by ...

Sto odtieňov šialenstva Prvá smrť v rodine, ako debutová zbierka autorky, sa čitateľa dotkne už len názvom, následne zaujme obsahom a má ho v hrsti. Príznačný titul i rozdelenie diela na jednotlivé kratšie úseky, k pozitívnemu výrazu knihy len prospieva. Jednotlivé poviedky sú striedavo kratšieho alebo dlhšieho obsahu. Rozoberajú poklesky jedincov v rozličných životných situáciách. Popisujú vzťahy rôzneho druhu, psychické poruchy či fóbie. Príbehy sú jemne prehnané, ale zároveň blízke realite. Nastavujú zrkadlo spoločnosti a tlačia na povrch otázky: Čo je to normálnosť? Kto je vlastne normálny?  Zdanlivo dokonalé ladenie poviedok sa stane zaujímavým akonáhle sa začne lámať a nakoniec sa zlomí. Dejová línia trochu pripomína potopenie Titanicu, kedy sa typická až jemne idylická plavba zmení na katastrofu. Ako napríklad v poviedke Apuka, kde najskôr vnímame kľudnú atmosféru leta a takmer ideálnu predstavu strávenia prázdnin v peknom prostredí s otcom, avšak o pár slov neskôr ...

                       Keď sa realita trhá... Poznáte to keď sa realita okolo vás rozpadá? Vaša realita. Všetko skutočné, čo je okolo vás a dáva zmysel. Zrazu sa ten zmysel bez stopy stratí. Prichádza na rad domino efekt. Potom sa ocitnete v prostredí zvyškov toho čomu ste verili, v čo ste dúfali a v čom ste žili. Všetko je preč. Vynárajú sa nové a nové otázky, odpovede však neexistujú, ostali len otázky. Potrebujete vysvetlenie. Ani sami však neviete ako k nemu prísť. Začnete hľadať, neprestávate. Veci sú ako zaliate v skle, v tejto hádanke ste len bezvýznamný hmyz príliš nepatrný na to, aby to pochopil. Ocitáte sa v dvanástkovej sústave, kde sa dvanásť píše desať a nechápete prečo. Dáva ešte vôbec niečo zmysel? Nemôžete kľudne sedieť ani späť. Sladkú nevedomosť vystriedala nutkavá túžba po vedomosti. Nové teórie sú ako balzam na rany, avšak len s dočasným účinkom. Pôsobia ako droga, zakaždým potrebujete novú dávku a nikdy n...

        "Zasekla som sa v trhline a padám do priepasti..."  Najlepšie opísanie súčasného stavu prislúchajúce prežitým knižným objektom. Trhlina ma pohltila, vtiahla ma do seba bez opýtania, okolkov, zbytočných rečí...Len tak. Nehrala sa s tým. Hrala sa však so mnou. Pocit, miesto, pocit z miesta, ktoré je skutočné a zároveň plné neskutočných vecí. Príbeh trhliny som zhltla na posedenie. Zbaštila som každé slovo. Nepotrebovala veľa na to, aby ma dostala. Odvtedy mi nedala bdieť, ale ani spať. Myslím na ňu skoro stále. V každej banalite hľadám akési podobnosti, vzorce. Musím a chcem sa dopátrať vysvetlenia. Potrebujem to. Takisto ako každý kto sa okolo nej obšmieta alebo v nej uviazol. Nenachádzam nič dlhodobo zmysluplné či postačujúce. Pátram však ďalej. Niekedy poľavím, pátranie však neustáva. Dostanem sa k plošine a hľadím do priepasti. Stojím na okraji, nakláňam sa, ale nič nevidím. Čiernočierna tma ma prebodáva očami, vraciam úder. Prešpikuje ma do morku...

Stále mám na sebe ružové okuliare. Vždy som mala. Už mi toľkokrát padli, niekedy som to ani nevnímala a aj tak som ich za každým zdvihla a nasadila si ich znovu. Nevnímam to ako sizyfovskú prácu. Sú pre mňa dôležité. Myslím si,že sú všeobecne dôležité. Nezakrývajú realitu, nelietam pri nich v oblakoch, všetko vnímam úplne rovnako, čisto a jasne. Predsa je však svet s nimi kraší. Všetko je krajšie. Sú mojou súčasťou a neviem si bez nich predstaviť život.

"Krása hýbe svetom.... ale tá vnútorná." "The worst feeling is to feel lonely in a world full of people." " Nikdy si neprestaňte veriť."

"Najväčšiu chybu robíme v tom, že si myslíme, že sme tu večne a všetko má čas, pretože nie sme a nemá..."

Snažíme sa byť lepšími. Niekedy viac, niekedy menej alebo vôbec. Chceme tým niečo dosiahnuť, niečo konkrétne alebo tak lepšie zapôsobiť, prípadne sa len zmeniť, keď nás k tomu čosi inšpiruje. Využívame to ako prostriedok k väčšiemu či menšiemu dobru. Nejde však o to, čo spravíme a koľko ľudí následne bude vedieť,že sme to boli my, ide o tie nenápadné, skryté, tiché veci, o ktorých nik nevie, ale my vieme, že pomôžu. Mali by sme sa vždy snažiť o dobro. Možno to hneď nepomôže práve nám samým, ale môže to pomôcť niekomu inému. Nie je to ľahké, ale dobrá správa je, že vždy môžme zmeniť svoju cestu, ako aj seba. "You can´t always get what you want."

Život je o dostávaní šancí. Nových šancí. Prvých, druhých aj nekonečne ďalších. Keď dostanete druhú šancu, snažíte sa byť lepšími, nič nepokaziť, využiť ju. Naozaj. Nepremárniť možnosť dať všetko do poriadku alebo to aspoň znova nepokaziť. Keď vám ju ponúkajú bez váhania berte, nestáva sa to tak často. A keď vidíte,že by ste ju mohli ponúknuť, tak to spravte. Sme tu príliš krátko na to, aby sme sa o to ani nepokúsili. Ako môžete uspieť keď sa o to nebudete snažiť? Niekedy musíme prejsť cez veľké množstvo prekážok a neúspešných pokusov, aby sme dosiahli úspechu, až potom si ho budeme skutočne vážiť. Nevzdávajte to. Vždy môžete pokračovať ďalej. Nezastavujte, keď máte možnosť ísť ďalej a hlavne nestraťte príležitosť, keď cítite, že k vám naťahuje ruky. Dajte tomu šancu. Dajte šancu sebe. Dajte šancu druhým. Dajte šancu životu.

" Niekedy možno neupracete vo vašom živote a spravíte si poriadok len v izbe, ale aj to je krok vpred. "

Mám sa rada. Mám rada každý kúsok. Každú nedokonalosť. Vlastne, čo je to dokonalosť? Stále sa o ňu snažím a pri tom ani neviem, čo to presne je. Stále sa snažím zlepšovať po každej stránke, ale už to nerobím pre iných, ale pre seba. Ostatným nikdy nemusíte vyhovieť, akokoľvek sa snažíte. My ľudia máme zázračnú schopnosť zakaždým si niečo nájsť. Hneď vieme povedať, čo sa nám nepáči, ale keď ide o to povedať niečo, čo sa nám páči, nenachádzame slová. Ja už som prišla na recept ako byť dokonalou, musím byť najprv spokojná so sebou, aby som mohla byť spokojná s inými a to už som. Jasné, ostatok času len pochybujem a nevidím to pekné, ale to k tomu tak nejak tiež patrí. Podstatné sú tie chvíle kedy si uvedomím to dôležité. Dôležité tiež je neprestať vidieť svoju vlastnú krásu. To skutočne dobré je v nás aj keď to často krát navonok nevidieť. Nemôžeme mať naozaj radi druhých keď nemáme radi seba.

Mám 22 rokov a...  neviem, neviem, čo bude zajtra ani o týždeň či o rok. Neviem či budem milionárkou alebo predavačkou v Lidli. Moje chabé plány sa týkajú pár vecí, ktoré sa snažím zakaždým stihnúť i keď nie vždy nakoniec vyjdú podľa predstáv. Neviem,čo bude. Neviem presne,čo chcem robiť, čo budem robiť, čo zo mňa bude keď doštudujem, s kým budem či kde budem. Viem len,že sa chcem sústrediť na to dôležité, naozaj dôležité a nechcem prísť ani o kúsok. Niekedy síce ani presne neviem, čo je dôležité, ale minimálne žijem pre moment, pre prítomnosť. Nemám nič nalinkované ani predpripravené. Tu a teraz, to je moja chvíľa. Jediné, čo má zaujíma. Preto som tu. Neviem aký zmysel majú tieto moje "spovede" a či sa z nich raz niečo vyvinie. Viem však, že občas proste neviem, že dokážem zvládnuť čokoľvek a byť šikovná, inokedy počaptať na čo sa len pozriem, dokonca mi aj občas dôjdu slová či dych. Celé je to o viem či neviem, ale nakoniec to ani nie je tak podstatné, pretože sa v záv...

   Aj vám ide iba o lóve? Nie ste náhodou pravý zlatokop/ka ?  Dnes som sa rozhodla rozobrať tému o dobrosrdečných zlatokopoch. Poznáte takých? Ja tiež nie. Vlastne nepoznám žiadnych. Samú seba však z viacerých vypočutých slovných prúdov môžem zaradiť do tejto kategórie, aspoň teoreticky z praktického hľadiska by tu boli isté pochybnosti, ale aby som príliš nevybočovala z radu môžem sa tam kľudne vopchať. To by snáď zapadalo. Pamätám si chvíle kedy som si myslela,že zlatokopi sú malí mužíci pracujúci v baniach, ktorí hľadajú zlato a keby ste sa v nejakej bani alebo jaskyni ocitli určite by ste ich stretli. Možno by neboli práve najpriateľskejší, ale všade sa nájdu aj výnimky a zase po takej šichte, divili by ste sa im? Takže aj napriek všetkému, čo som sa neskôr dozvedala sa mi uchovala v hlave aj táto infantilná predstava. Bolo to pre mňa celkom sympatické slovo. Je zaujímavé ako všetky krásne predstavy postupne miznú pretože ich vytlačí realita. Stále som však v...

Nie som si istá či je to len klamlivé zdanie alebo skutočnosť, keď sa však rozhliadnem okolo seba vidím ako sme zaneprázdnení neustálym zlepšovaním svojich zovňajškov. Nie je na tom nič zlé. Kto kedy nechcel vyzerať dobre a zaujať? Horšie je ak nás to pohltí viac ako by bolo potrebné.  Prečo sa tak snažíme byť dokonalí navonok a svoje vnútro nechávame len tak? Zakrývame tým niečo? Nepríde nám azda dostatočne dôležité starať sa o krásu ducha rovnako ako o krásu tela? Nie sme len naše telo. Je to len akýsi zapožičaný dočasný obal. Vyjadruje naše pocity, vkus, záľuby, ale to kým naozaj sme spočíva hlbšie v nás.   Občas mávam pocit, že už je naozaj zriedkavé nájsť človeka rovnako krásneho navonok i vo vnútri. Nemal by to byť azda náš cieľ? Všetko pozlátko časom opadne a nič nie je večné ani my.  Naša celoživotná snaha o vonkajšiu dokonalosť môže nakoniec vyjsť nazmar ak naša duša bude hniť. Je však ťažké ubrániť sa nátlaku moderného sveta, ktorý nám vtĺka do hláv svoju...

Pravda o živote Chcete vedieť pravdu o živote? Život často krát nebeží podľa našich predstáv, vlastne skoro nikdy. Je celkom výnimočné keď si ho dopredu celý vykreslíte v tom najlepšom svetle a nalinkujete do poslednej bodky. Nie je to však tak jednoduché. Možno ste práve jednou z výnimiek, ktorej sa naozaj darí držať svojich bodov na zozname a robí vás to šťastnými. My ostatní to tak ľahké nemáme. Niekedy vám ani padajúca hviezda nesplní,čo ste si želali, možno však potom zistíte,že má pre vás niečo lepšie. Ako je už známe život nie je len čiernobiely či bieločierny, ani pohár nemusí byť vždy len poloplný či poloprázdny.  Je jedno v čo veríte : vesmír, karma, osud, šťastie, Boh, všetko sa to postará o to, že keď niečo naozaj chcete, dostanete to. Nie, život nie je len o dostávaní, to by bolo až moc prosté, ale ani o neustálom dávaní. Za každým snom, túžbou či prianím musíte ísť, cestou dostanete pár rán, odovzdáte pár obetí, ale i tak musíte spraviť maximum pre to, aby tá n...

  Sme obklopení samými statusmi, príspevkami, príbehmi, udalosťami.... Všade sú samé popisky, hashtagy. Sociálne siete nás úplne pohltili. Áno, legendy vravia, že ešte jestvuje pár jedincov žijúcich v bubline, kam neprenikne žiadny Facebook, Instagram či Twitter. Niektorých možno nepozná ani samotný Google. Je však ťažké byť v obraze a nebyť online. Chronicky známa otázka "Byť či nebyť?" nám v hlave nerezonuje dlho. Keby žil Hamlet dnes, tiež by nad tým zrejme dlho neuvažoval. Nevieme si pomôcť, ale potrebujeme nové informácie a chceme byť "in". Noviny a televízor už nestačia, potrebujeme aj názor internetu. Jasné, veľakrát hráme formu a snažíme sa žiť nezávislý život bez počtu kliknutí "Páči sa mi to" a komentárov, ale úprimne, koľko ste najdlhšie vydržali bez kontroly svojho účtu? Príliš dlho asi nie, však? Netrápte sa, nie je to nič zlé, viacmenej. Keď aj je, aspoň v tom nie ste sami. Je naozaj ťažké predstaviť si ako to fungovalo predtým. Pri kratšom...